Život Prešova
online
online
Clyde Tombaugh objavil pred 95 rokmi trpasličiu planétu Pluto
18.02.2025 Celý región
Flagstaff/Bratislava 18. februára (TASR) – Pluto je tzv. Deviata planéta slnečnej sústavy. Trpasličia planéta. Jeho príbeh začal pred 95 rokmi písať Clyde Tombaugh, keď Pluto 18. februára 1930 objavil.
Clyde William Tombaugh (4. februára 1906 - 17. januára 1997) bol astronóm, ktorý sa narodil v meste Streator v americkom štáte Illinois. Pochádzal z farmárskej rodiny, láska k astronómii sa uňho pôvodne prejavila ako amatérska záľuba. Od roku 1926 si staval vlastné teleskopy, ktorými pozoroval Jupiter a Mars. Neskôr svoje kresby oboch planét poslal do Lowellovho observatória v meste Flagstaff v Arizone, ktoré mu ponúklo zamestnanie. Na mieste zotrval v rokoch 1929 až 1945.
Práve v Lowellovom observatóriu Tombaugh objavil Pluto. Objav sa mu podaril vďaka prístroju od spoločnosti Zeiss zvaný „porovnávač okamihov“ (blink comparator). Prístroj umožňuje porovnávanie dvoch sklenených platní obsahujúcich dve snímky tej istej časti oblohy zachytené s časovým odstupom. Vesmírne objekty sa na nej javia ako viac či menej jasné body na čiernom pozadí. Planéty, trpasličie planéty, asteroidy a iné objekty sa medzi oboma snímkami pohybujú na pozadí nehybných hviezd.
Tombaugh počas pátrania po Plute pozoroval takmer 800 asteroidov, objavil 15 asteroidov, stovky premenných hviezd, hviezdokôp, kôp galaxií a superkopu galaxií. Ako sa neskôr ukázalo, Pluto bolo prvým objektom z oblasti slnečnej sústavy známej ako Kuiperov pás. Túto oblasť v tvare viac-menej plochého disku tvoria planétky a kométy a silne ho ovplyvňuje najmä gravitácia Jupitera a Neptúna.
Pluto bolo v čase svojho objavenia v roku 1930 až do augusta 2006 deviatou planétou slnečnej sústavy. Medzinárodná astronomická únia (IAU) ho po 76 rokoch, zmenou definície planéty degradovala na trpasličiu planétu.
Planéta musí spĺňať tri podmienky: obiehať okolo hviezdy; musí mať dostatočnú gravitáciu, ktorá ju sformuje do tvaru gule; a musí mať dostatočnú veľkosť na to, aby gravitáciou dokázala svoju obežnú dráhu vyčistiť od ostatných blízkych objektov podobnej veľkosti. Pluto nesplnilo práve poslednú podmienku.
Priemer Pluta je približne 2380 kilometrov, čo sú približne dve tretiny Mesiaca obiehajúceho okolo Zeme. Obieha približne vo vzdialenosti 5,8 miliardy kilometrov, asi 40-násobne ďalej ako Zem.
Deň (jedna rotácia okolo osi) na Plute trvá 153 hodín (6,375 pozemského dňa), jeden rok však je výrazne dlhší – trvá 248 pozemských rokov, čo znamená, že Pluto bolo podľa tamojších časových mierok považované za planétu iba tretinu roka.
Napriek tomu, že Pluto je malá planéta, má až päť mesiacov – Cháron, Nix, Hydra, Kerberos a Styx. Najväčším je Cháron dosahujúci asi polovicu veľkosti Pluta, vďaka čomu je najväčším mesiacom v pomere k telesu, ktoré obieha.
Cháron a Pluto tvoria horniny a ľad, nie prach a plyny ako obrovské planéty podobné Jupiteru. Vo vzdialenosti, kde obieha Pluto, panujú teploty -228 až -238 stupňov Celzia. Takéto nízke teploty spôsobujú, že ľad na Plute dosahuje tvrdosť umožňujúcu vznik pohorí. Obklopuje ho riedka atmosféra tvorená dusíkom, metánom a oxidom uhoľnatým.
Samotný názov Pluto podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) údajne vymyslela 11-ročná Angličanka Venetia Burneyová z Oxfordu v Spojenom kráľovstve. Planéta si získala veľkú popularitu a bol po nej pomenovaný nielen prvok plutónium objavený v decembri roku 1940, ale údajne aj pes Pluto, nerozlučný spoločník Goofyho. Historik animácie John Canemaker však s týmto vysvetlením nesúhlasí a namieta, že Walt Disney toto meno vybral jednoducho pre to, lebo kedysi vlastnil rovnomenného psa.
Trpasličiu planétu doteraz skúmala iba jedna vedecká misia. V roku 2006 odštartovala misia New Horizons, ktorá 14. júla 2015 preletela okolo vesmírneho telesa a potom ďalej pokračovala von zo slnečnej sústavy. Na palube niesla malé množstvo popola svojho objaviteľa Clydea Tombaugha. Nové informácie by však mohla priniesť ďalšia misia – NASA chce k okraju slnečnej sústavy vyslať misiu Persephone. Odštartovať by mohla v roku 2031 a k Plutu by letela viac než 27,5 roka.
Clyde William Tombaugh (4. februára 1906 - 17. januára 1997) bol astronóm, ktorý sa narodil v meste Streator v americkom štáte Illinois. Pochádzal z farmárskej rodiny, láska k astronómii sa uňho pôvodne prejavila ako amatérska záľuba. Od roku 1926 si staval vlastné teleskopy, ktorými pozoroval Jupiter a Mars. Neskôr svoje kresby oboch planét poslal do Lowellovho observatória v meste Flagstaff v Arizone, ktoré mu ponúklo zamestnanie. Na mieste zotrval v rokoch 1929 až 1945.
Práve v Lowellovom observatóriu Tombaugh objavil Pluto. Objav sa mu podaril vďaka prístroju od spoločnosti Zeiss zvaný „porovnávač okamihov“ (blink comparator). Prístroj umožňuje porovnávanie dvoch sklenených platní obsahujúcich dve snímky tej istej časti oblohy zachytené s časovým odstupom. Vesmírne objekty sa na nej javia ako viac či menej jasné body na čiernom pozadí. Planéty, trpasličie planéty, asteroidy a iné objekty sa medzi oboma snímkami pohybujú na pozadí nehybných hviezd.
Tombaugh počas pátrania po Plute pozoroval takmer 800 asteroidov, objavil 15 asteroidov, stovky premenných hviezd, hviezdokôp, kôp galaxií a superkopu galaxií. Ako sa neskôr ukázalo, Pluto bolo prvým objektom z oblasti slnečnej sústavy známej ako Kuiperov pás. Túto oblasť v tvare viac-menej plochého disku tvoria planétky a kométy a silne ho ovplyvňuje najmä gravitácia Jupitera a Neptúna.
Pluto bolo v čase svojho objavenia v roku 1930 až do augusta 2006 deviatou planétou slnečnej sústavy. Medzinárodná astronomická únia (IAU) ho po 76 rokoch, zmenou definície planéty degradovala na trpasličiu planétu.
Planéta musí spĺňať tri podmienky: obiehať okolo hviezdy; musí mať dostatočnú gravitáciu, ktorá ju sformuje do tvaru gule; a musí mať dostatočnú veľkosť na to, aby gravitáciou dokázala svoju obežnú dráhu vyčistiť od ostatných blízkych objektov podobnej veľkosti. Pluto nesplnilo práve poslednú podmienku.
Priemer Pluta je približne 2380 kilometrov, čo sú približne dve tretiny Mesiaca obiehajúceho okolo Zeme. Obieha približne vo vzdialenosti 5,8 miliardy kilometrov, asi 40-násobne ďalej ako Zem.
Deň (jedna rotácia okolo osi) na Plute trvá 153 hodín (6,375 pozemského dňa), jeden rok však je výrazne dlhší – trvá 248 pozemských rokov, čo znamená, že Pluto bolo podľa tamojších časových mierok považované za planétu iba tretinu roka.
Napriek tomu, že Pluto je malá planéta, má až päť mesiacov – Cháron, Nix, Hydra, Kerberos a Styx. Najväčším je Cháron dosahujúci asi polovicu veľkosti Pluta, vďaka čomu je najväčším mesiacom v pomere k telesu, ktoré obieha.
Cháron a Pluto tvoria horniny a ľad, nie prach a plyny ako obrovské planéty podobné Jupiteru. Vo vzdialenosti, kde obieha Pluto, panujú teploty -228 až -238 stupňov Celzia. Takéto nízke teploty spôsobujú, že ľad na Plute dosahuje tvrdosť umožňujúcu vznik pohorí. Obklopuje ho riedka atmosféra tvorená dusíkom, metánom a oxidom uhoľnatým.
Samotný názov Pluto podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) údajne vymyslela 11-ročná Angličanka Venetia Burneyová z Oxfordu v Spojenom kráľovstve. Planéta si získala veľkú popularitu a bol po nej pomenovaný nielen prvok plutónium objavený v decembri roku 1940, ale údajne aj pes Pluto, nerozlučný spoločník Goofyho. Historik animácie John Canemaker však s týmto vysvetlením nesúhlasí a namieta, že Walt Disney toto meno vybral jednoducho pre to, lebo kedysi vlastnil rovnomenného psa.
Trpasličiu planétu doteraz skúmala iba jedna vedecká misia. V roku 2006 odštartovala misia New Horizons, ktorá 14. júla 2015 preletela okolo vesmírneho telesa a potom ďalej pokračovala von zo slnečnej sústavy. Na palube niesla malé množstvo popola svojho objaviteľa Clydea Tombaugha. Nové informácie by však mohla priniesť ďalšia misia – NASA chce k okraju slnečnej sústavy vyslať misiu Persephone. Odštartovať by mohla v roku 2031 a k Plutu by letela viac než 27,5 roka.
0
www.ZIVOTPO.sk
